Drježdźany

z Wikisłownika

Drježdźany

Commons
Commons

Drježdźany (hornjoserbšćina)[wobdźěłać]

substantiw, městnostne mjeno, plt[wobdźěłać]

Drježdźany, pohlad na stare město
kazus plural
nominatiw Drježdźany
genitiw Drježdźan
datiw Drježdźanam
akuzatiw Drježdźany
instrumental pod Drježdźanami
lokatiw w Drježdźanach

Ortografija

Dźělenje słowow:

Drjež·dźa·ny

Wurjekowanje

[1] Mfa:
Słuchowe přikłady:

Semantika

Woznamy:

[1] hłowne město němskeho zwjazkoweho kraja Sakskeje

Dalše wujasnjenja:

[1]

Skrótšenki:

[1]

Pochad:

[1]

Kolokacije:

[1]

Přikłady:

[1] Ale wšak staj widźałoj, zo maja Drježdźany rjanu wokolinu. (Marja Kubašec) [1]
[1] Na drohach města Drježdźany je hišće 5 013 Trabantow po puću. (Serbske Nowiny, 17. požnjenca 1999) [2]
[1] Feliks přiwjeze Měrćina domoj, a tak skedźbliwje, kaž wón jeho staršeju přihotowaše, jeho mać padny tola dočasnje do 2 3 8 hronow, sanitetne awto jědźeše ze zmawowacej čerwjenej chorhoju do Drježdźan, a Herta porodźi swojeho druheho syna dwaceći lět po prěnim. (Jurij Brězan)
[1] Hakle w septembru je Blobel Drježdźanam šek we wysokosći 750 000 hr přepodał. (Serbske Nowiny, 1. winowca 1999) [3]
[1] Dźeń po kwasu Leńk nanej a młodymaj mandźelskimaj zdźěli, zo njebudźe kaž sotře lětdźesatki doma na nawoženju čakać a tež njepoćehnje na słužbu za Drježdźany, chiba do wučby k zahrodnikej. (Marja Kubašec) [1]
[1] Wotmysł , zakonske zachowanje prawow Serbow na statnym puću wot Ministerstwa nutrkowneho hač na runinu městnych organow lěpje přesadźić, po móžnosći na wšěch polach towaršnostneho žiwjenja a koordinowane mjez wobwodomaj Drježdźany a Choćebuz. (Rozhlad, 1999) [4]
[1] Kóžde lěto wopyta něhdźe 600 000 hosći Drježdźany, zo bychu dožiwili jězbu z historiskim parnikom. (Serbske Nowiny, 10. žnjenca 1999) [5]
[1] Na kubłach za Drježdźanami serbske holcy pytachu. (Marja Kubašec) [1]
[1] Haj, serbska Łužica je hač dotal słowjanska, hačrunjež leži mjez hłownymaj srjedźišćomaj němskeje kultury ležaca smužka mjez Drježdźanami a Berlinom ležaca smužka a je dokoławokoło wobdata z njepřećelskim žiwjołom. (Jakub Bart-Ćišinski) [6]
[1] Nan je jako młody hólc někotre lěta za Drježdźanami pola burow słužił. (Jakub Lorenc-Zalěski) [7]
[1] Jan Cyž móžeše přez swoju awtoritu husto tolerantnosć zawěsćić, a přez swoju eksekutiwnu móc zajatych pušćić dać a etablěrowanje kruteho Domowinskeho wjednistwa a serbskich institucijow zmóžnić, kotrež potom w Drježdźanach Choćebuzu a Berlinje jako oficialni zastupjerjo serbstwa wuspěšnje jednachu. (Rozhlad, 1995) [8]

Rěčne wobroty:

[1]

Wotwodźene wopřijeća:

[1] Drježdźanski, Drježdźanjan, Drježdźanjanka

Přełožki[wobdźěłać]

Zapadosłowjanske[wobdźěłać]
Wšitke[wobdźěłać]

Referency a dalše informacije

Commons
Commons
[1] Čěska wikipedija: Drážďany
[1] Hornjoserbska wikipedija: Drježdźany
[1] Němska wikipedija: Dresden
[1] Pólska wikipedija: Drezno

Nóžki[wobdźěłać]

  1. 1,0 1,1 1,2 Marja Kubašec: Koło časow. 2. přehladane a skrótšene wudaće. Budyšin: Domowina, 1968 [1959]. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  2. Serbske Nowiny, 17. septembra 1999. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  3. Serbske Nowiny, 1. oktobra 1999. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  4. Rozhlad, Serbski kulturny časopis, 1999.
  5. Serbske Nowiny, 10. awgusta 1999. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  6. Jakub Bart-Ćišinski: Zhromadźene spisy. Zwjazk 8. 1880. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  7. Jakub Lorenc-Zalěski: Serbscy rjekowje. Zberka wubranych spisow. Berlin: Volk und Wissen, 1957. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  8. Rozhlad, Serbski kulturny časopis, 1995.