Měrko

z Wikisłownika

Měrko (hornjoserbšćina)[wobdźěłać]

substantiw, předmjeno, m[wobdźěłać]

kazus singular dual plural
nominatiw Měrko Měrkaj Měrkojo
genitiw Měrka Měrkow Měrkow
datiw Měrkej Měrkomaj Měrkam
akuzatiw Měrka Měrkow Měrkow
instrumental z(e) Měrkom z(e) Měrkomaj z(e) Měrkami
lokatiw po Měrce po Měrkomaj po Měrkach


Ortografija

Dźělenje słowow:

Měr·ko

Wurjekowanje

MFA: ['mʲɪʀkɔ], lokatiw ['mʲɪʀcɛ]
Słuchowe přikłady:

Semantika

Woznamy:

[1] serbske mužace předmjeno

Dalše wujasnjenja:

[1]

Skrótšenki:

[1] M.

Pochad:

[1] krótšena forma
a) wot dwuzdónkatych mjenow započinatych z Měr-;
b) wot mjena Měrćin;
c) wot dwuzdónkatych mjenow wukónčatych na -měr

Warijanty:

[1] Měrk; a) Měrosław; b) Měrćin; c) Bohuměr, Česćiměr, Jaroměr, Luboměr, Ludoměr, Radoměr, Wjeleměr a druhe

Žónske formy:

[1] Měrka, Měrana

Hyperonymy:

[1] předmjeno, mjeno

Hyponymy:

[1]

Kolokacije:

[1]

Přikłady:

[1] Měrko a Milka stej jara pěknje skót pasłoj. , to mje jara wjeseli, nan chwaleše. (Marja Kubašec) [1]
[1] Měrko lědy swój wobmasał, hdyž so z radosću wšón zapyri. (Marja Kubašec) [1]
[1] Měrko stupa do wobhrody. (Jakub Bart-Ćišinski) [2]
[1] Ja mojeho Měrka, mojeho tak sprawneho dobreho Měrka z cyłej, haj z cyłej mojej dušu lubuju, a na mojich druhich lubych swójbnych tež z horcej lubosću wisam; ale při tym wšěm je mi wutroba tež stajnje ćopła we žiwej lubosći k mojej narodnosći. (Arnošt Muka) [3]
[1] Zo so mać njeby přeco wo swój kuchinski nóž bojeć trjebała, Měrko! (Marja Kubašec) [1]

Rěčne wobroty:

[1]

Wotwodźene wopřijeća:

[1]

Znaći nošerjo mjena:

[1]

Přełožki[wobdźěłać]

Zapadosłowjanske předmjena[wobdźěłać]
Wšitke[wobdźěłać]

Referency a dalše informacije

[1] Čěska wikipedija: Mirek
[1] Němska wikipedija: Mirko
[1] Pólska wikipedija: Mirko
[1] Słowjenska wikipedija: Mirko

Nóžki[wobdźěłać]

  1. 1,0 1,1 1,2 Marja Kubašec: Bosćij Serbin. Dźěl 1. Budyšin: Domowina, 1963. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  2. Jakub Bart-Ćišinski: Zhromadźene spisy. Zwjazk 7. 1875. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de
  3. Arnošt Muka: Prawja serbska dźiwadłowna zběrka. Budyšin: Maćica Serbska, 1897. Citowane po uni-leipzig.de: Wortschatz.de