roztłóčować

z Wikisłownika

roztłóčować

roztłóčować(hornjoserbšćina)[wobdźěłać]

werb[wobdźěłać]

wosoba singular dual plural
1. roztłóčuju roztłóčujemoj roztłóčujemy
2. roztłóčuješ roztłóčujetej (-taj) roztłóčujeće
3. roztłóčuje roztłóčujetej roztłóčuja (roztłóčuju)
aspekt ip
transgresiw roztłóčujo, roztłóčujcy, roztłóčowawši
prezensowy particip roztłóčowacy
preteritowy particip roztłóčowany
ł-forma roztłóčował, roztłóčowała, roztłóčowało,
dual: roztłóčowałoj, plural: roztłóčowali (roztłóčowałe)
werbalny substantiw roztłóčowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. roztłóčowach roztłóčowachmoj roztłóčowachmy
2. roztłóčowaše roztłóčowaštej roztłóčowašće
3. roztłóčowaše roztłóčowaštej roztłóčowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. roztłóčujmoj roztłóčujmy
2. roztłóčuj roztłóčujtej (-taj) roztłóčujće
3. roztłóčuj, njech roztłóčuje roztłóčujtej (-taj) njech roztłóčuja (roztłóčuju)

Ortografija

Dźělenje słowow: roz-tłó-čo-wać

Wurjekowanje

IPA: ʀɔztu̯óʧou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne roztłóčowaše je 0x dokładźene, roztłóčowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] roztłóčić; roztłóčeć; roztołc; roztołkować; zroztłóčeć; rozmjasć; rozmjatować


Přełožki[wobdźěłać]