roztłóčować
roztłóčować
roztłóčować(hornjoserbšćina)[wobdźěłać]
werb[wobdźěłać]
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztłóčuju | roztłóčujemoj | roztłóčujemy |
2. | roztłóčuješ | roztłóčujetej (-taj) | roztłóčujeće |
3. | roztłóčuje | roztłóčujetej | roztłóčuja (roztłóčuju) |
aspekt | ip |
transgresiw | roztłóčujo, roztłóčujcy, roztłóčowawši |
prezensowy particip | roztłóčowacy |
preteritowy particip | roztłóčowany |
ł-forma | roztłóčował, roztłóčowała, roztłóčowało, dual: roztłóčowałoj, plural: roztłóčowali (roztłóčowałe) |
werbalny substantiw | roztłóčowanje |
preteritum | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | roztłóčowach | roztłóčowachmoj | roztłóčowachmy |
2. | roztłóčowaše | roztłóčowaštej | roztłóčowašće |
3. | roztłóčowaše | roztłóčowaštej | roztłóčowachu |
imperatiw | |||
wosoba | singular | dual | plural |
---|---|---|---|
1. | — | roztłóčujmoj | roztłóčujmy |
2. | roztłóčuj | roztłóčujtej (-taj) | roztłóčujće |
3. | roztłóčuj, njech roztłóčuje | roztłóčujtej (-taj) | njech roztłóčuja (roztłóčuju) |
Ortografija
Dźělenje słowow:
roz-tłó-čo-wać
Wurjekowanje
- IPA: ʀɔztu̯óʧou̯aʧ
Semantika
Woznamy:
- [1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.
Dalše wujasnjenja:
- Imperfektiwne roztłóčowaše je 0x dokładźene, roztłóčowa (móže tež něšto druhe być) 0x.
Synonymy:
- [1] roztłóčić; roztłóčeć; roztołc; roztołkować; zroztłóčeć; rozmjasć; rozmjatować