diskutować

z Wikisłownika

diskutować

diskutować(hornjoserbšćina)[wobdźěłać]

werb[wobdźěłać]

wosoba singular dual plural
1. diskutuju diskutujemoj diskutujemy
2. diskutuješ diskutujetej (-taj) diskutujeće
3. diskutuje diskutujetej diskutuja (diskutuju)
aspekt ip
transgresiw diskutujo, diskutujcy, diskutowawši
prezensowy particip diskutowacy
preteritowy particip diskutowany
ł-forma diskutował, diskutowała, diskutowało,
dual: diskutowałoj, plural: diskutowali (diskutowałe)
werbalny substantiw diskutowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. diskutowach diskutowachmoj diskutowachmy
2. diskutowaše diskutowaštej diskutowašće
3. diskutowaše diskutowaštej diskutowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. diskutujmoj diskutujmy
2. diskutuj diskutujtej (-taj) diskutujće
3. diskutuj, njech diskutuje diskutujtej (-taj) njech diskutuja (diskutuju)

Ortografija

Dźělenje słowow: di-s-ku-to-wać

Wurjekowanje

IPA: diskutou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne diskutowaše je 35x dokładźene, diskutowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Přikłady:

[1] Cyža šěršo rozpisać, dokelž běchu dołhe lěta horco diskutowane a w nekrologu J. (Rozhlad 1998)
Tam wo přełožku diskutowachmy. (Rozhlad 1998)
Mjez druhim wuprajichu so jeje studenća kritisce wo tehdom horco diskutowanym filmje ,,Leben "gegen die Zeit w Rozhledźe čo. (Rozhlad 1998)
W korčmach diskutowaše so daloko přez policajsku hodźinu. (Rozhlad 1998)
Pokaza so, 'zo někotři připosłucharjo znajmjeńša někotre jeje powědančka hižo znaja, tak zo móžeše so wo knižce diskutować. (Rozhlad 1998)
W swojim pojednanju rozjimuje awtor w prěnim rjedźe prašenje, hač je serbšćina jedna rěč abo hač stej to dwě; je to problem, kotryž je so tež w zańdźenosći hižo husćišo diskutował. (Rozhlad 1998)
Wo róli kubłanja a kultury při zdźerženju narodneje identity mjeńšin diskutowachu kónc měrca wědomostnicy a politikarjo z Rumunskeje kaž tež z Bołharskeje, Juhosłowjanskeje, Madźarskeje, Moldawiskeje, Němskeje, Ruskeje, Słowakskeje, Šwicarskeje a Ukrainy. (Rozhlad 1998)
Jan Bart Proces wutworjenja narodneho wědomja je so po mojim měnjenju měł hłubšo a zasadnišo diskutować. (Rozhlad 1998)
Wotewrjenje diskutowachu, wěcownje na kontrerne hłosy reagowachu, tajnje wothłosować a płaćiwe wobzamknjenje bjez dlijenja realizować. (Rozhlad 1998)
Hač pak je ",,Maćična peticija woprawdźe tak mało wuskutkowała, kaž so 'twjerdźeše, je wusud, wo kotrymž móhło so tohorunja nadrobnišo diskutować. (Rozhlad 1998)
Nawkowym přednošku so žiwje diskutowaše, přitomni zhonichu, zo so w 9 wosadach serbske kemše wotměwaja atd. (Rozhlad 1998)
Wuzběhny předewšěm tuchwilnje horco diskutowany wosud łemkowskeje mjeńšiny kaž tež paralele mjez kašubšćinu a serbšćinu. (Rozhlad 1998)
Wo přichodźe serbskeje rěče a kultury diskutowachu politikarjo CDU mj. (Rozhlad 1998)
Kaspera přihotowana zběrka dokumentow wo diskutowanej dobje z "wobstatkow ,,Wendenabteilung. (Rozhlad 1998)
Wažne dodatne pozadkowe 'informacije wo často diskutowanych a za politisku agitaciju přećiwo njemu a Domowinje (znje) wužiwanych stykach k NSDAP resp. (Rozhlad 1998)
Hewak namjetuju, zo bychmoj raz we wosobinskej wólnej rozmołwje diskutowałoj wo wšelakich prašenjach, kiž Ty maš, zo bych Ći po swojich mocach pomhał je wujasnić. (Rozhlad 1998)
Zwjetša diskutowachu tući predewšěm politiske prašenja wokoło eksistency serbstwa, a z toho časa sym so poprawom - byrnjež młodźenc - z politiskim čłowjekom stał. (Rozhlad 1998)
Nimo gmejnskich problemow diskutowaše so 'tež wo wuskutkach zesamostatnjenja Załožby za serbski lud za dźěło na bazy. (Rozhlad 1998)
W třoch tematiskich wobłukach diskutowachu wědomostnicy z 10 krajow sociologiske, rěčnopolitiske a pedagogiske problemy małych rěčow w globalnych towaršnostnych dimensijach. (Rozhlad 1998)
To su wšo ludźo, kiž maja powołansce z rěču činić a je derje, zo so wo žiwej rěči žiwje diskutuje a tež kontrowersnje. (Rozhlad 1998)
Hdźe běchu wučerjoserbšćinarjo, sobudźěłaćerjo dalšich serbskich institucijow, zastupjerjo Domowiny a załožby, kotřiž dyrbjeli so tola poprawom za wuslědki slědźenjow a najnowše dopóznaća na polu serbšćiny zajimować, wšako diskutuje so tuchwilu intensiwnje w serbskej zjawnosći wo zdźerženju hornjo- a delnjoserbskeje rěče? (Rozhlad 1998)


Přełožki[wobdźěłać]