deprimować

z Wikisłownika

deprimować

deprimować(hornjoserbšćina)[wobdźěłać]

werb[wobdźěłać]

wosoba singular dual plural
1. deprimuju deprimujemoj deprimujemy
2. deprimuješ deprimujetej (-taj) deprimujeće
3. deprimuje deprimujetej deprimuja (deprimuju)
aspekt ip
transgresiw deprimujo, deprimujcy, deprimowawši
prezensowy particip deprimowacy
preteritowy particip deprimowany
ł-forma deprimował, deprimowała, deprimowało,
dual: deprimowałoj, plural: deprimowali (deprimowałe)
werbalny substantiw deprimowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. deprimowach deprimowachmoj deprimowachmy
2. deprimowaše deprimowaštej deprimowašće
3. deprimowaše deprimowaštej deprimowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. deprimujmoj deprimujmy
2. deprimuj deprimujtej (-taj) deprimujće
3. deprimuj, njech deprimuje deprimujtej (-taj) njech deprimuja (deprimuju)

Ortografija

Dźělenje słowow: de-pri-mo-wać

Wurjekowanje

IPA: depʀimou̯aʧ

Semantika

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne deprimowaše je 0x dokładźene, deprimowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] porazyć; poražeć; zrazyć; zražeć

Přikłady:

[1] Hdyž so nawróći, zdrěny a deprimowany, rjekny wón: Smy muku na rołu rozmjetali a sej narěčeli, zo z toho žito narosće. (Brězan)
Hač na chudu informaciju wo nowej Pratyji za lěto l993 (IX 52) a kusk deprimowacy němski wujimk z dźěćaceho ptačokwasno-zapustoweho programa SLA z Janšojc (X4l) běchu informacije derje zezběrane a zwobraznjene. (Rozhlad 1993)
Kónc lěta 1945 běchu jeho čěscy přećeljo - a tež Pawoł Nedo, předsyda Domowiny, so za to zasadźił - docpěli, zo je čške knježerstwo Bjarnate Krawcej w mětačku Varnsdorf čestny azyl spožčiło a z tym jeho a mandźelsku skóčnje z deprimowacch žiwjenskich poměrow w Klotzsche wumóhło. (Rozhlad 1993)
Tola někak wusłyšu tež deprimowanosć z jeje słowow. (Rozhlad 1992)
Rozžahłosć so zaso w nim zběhaše, wón so dopominaše na hotelowu stwu, štafaža za jeju lubosć dawno znata, hórka, deprimowaca a mazana. (Młynkowa)
W cyłku pak - měrjene na šćedriwej chwalbje, kotraž wudzěli so w sydomdźesatych lětach estetisce słabym tekstam Sakowskeho, Neutscha abo Nolla - deprimowaca bilanca; praša so wšak: za awtora abo za staw literarneje kritiki? (Rozhlad 1996)
Prošu, skutkuj tola tež Ty na njeho wón so mi być zda jara deprimowany. (Ćišinski)
Kak deprimujcy dyrbjachu tohodla slědowace słowa na 15lětneho Smolerja skutkować: "Ich rate Ihnen, sich mit dem Wendischen nicht ernstlich zu befassen, denn Sie werden daf\ wie ich aus eigener Erfahrung best\ kann, doch weiter nichts ernten als den Ha\ mancher Deutscher. (Rozhlad 1990)
My smy towaršnosć notorisce njezbožownych ludźi: wosamoćeni, čwělowani wot strachow, deprimowani, destruktiwni, wotwisni - ludźo, kotřiž so wjesela, hdyž so "jim poradźi, wony čas ,,zabiwać, kiž 'přeco zalutować spytaja. (Rozhlad 1994)
Judita kóždy króć jara deprimowana. (Kubaš)
Maš tola ludźi, kotřiž su přeco nerwozni, njeměrni, bojazliwi, deprimowani; druzy měrni, wurunani, haj skoro přeco wjeseli. (Protyka 2001)
Je so stupił sobu na čoło serbskich prócowanjow na nabožnym kaž narodnym polu a njeje z tym popřestał ani po wšelakich deprimowacych trendach. (Rozhlad 1997)
Anita sydny so, nadobo zaso bjez chrobłosće a deprimowana, na mjechki stólčk. (Stachowa)
Anićina deprimowanosć so rozpróši, jej wutroba sylnje ćepješe. (Stachowa)


Přełožki[wobdźěłać]