K wobsahej skočić

rozwjazować

z Wikisłownika

rozwjazować

wosoba singular dual plural
1. rozwjazujurozwjazujemojrozwjazujemy
2. rozwjazuješrozwjazujetej (-taj)rozwjazujeće
3. rozwjazujerozwjazujetejrozwjazuja (rozwjazuju)
aspekt ip
transgresiw rozwjazujo, rozwjazujcy, rozwjazowawši
prezensowy particip rozwjazowacy
preteritowy particip rozwjazowany
ł-forma rozwjazował, rozwjazowała, rozwjazowało,
dual: rozwjazowałoj, plural: rozwjazowali (rozwjazowałe)
werbalny substantiw rozwjazowanje


preteritum
wosoba singular dual plural
1. rozwjazowachrozwjazowachmojrozwjazowachmy
2. rozwjazowašerozwjazowaštejrozwjazowašće
3. rozwjazowašerozwjazowaštejrozwjazowachu
imperatiw
wosoba singular dual plural
1. rozwjazujmojrozwjazujmy
2. rozwjazujrozwjazujtej (-taj)rozwjazujće
3. rozwjazuj, njech rozwjazujerozwjazujtej (-taj)njech rozwjazuja (rozwjazuju)

Ortografija

[wobdźěłać]

Dźělenje słowow: roz-wja-zo-wać

Wurjekowanje

[wobdźěłać]
IPA: ʀɔzu̯ʲazou̯aʧ

Semantika

[wobdźěłać]

Woznamy:

[1] 'Kedźbu! Tute hesło je zarodk. Wone bu awtomatisce z tekstoweho korpusa generowane a njebu hišće kontrolowane. Tež ortografija móže być zestarjena.

Dalše wujasnjenja:

Imperfektiwne rozwjazowaše je 0x dokładźene, rozwjazowa (móže tež něšto druhe być) 0x.

Synonymy:

[1] rozwjazać; wotwjazać; wotwjazować; rozrisać; rozrisować; zběhnyć; anulować

Přikłady:

[1] A jeju košenje je kuzłarske košenje: Wono wjaza a rozwjazuje. (Brězan)
A rozwjazuje, štož jeju z druhim a druhimi zwjazuje. (Brězan)
Wjazaš zwjazki ty Plejadow, rozwjazuješ puta Oriona? (Stary zakoń 1973)
Stawa fo po aturskich zakonjach, zo wschě dusyki - a do tutych łuscha hnój z hródźe - so rozwjazuja: z tutoho tłacźa nastawaja nowe hnójne elementy, kaž amoniak, wuhlowa kisalina, sele; jeli so nicžo njestanje, zo tute rozcźěkace elementy fo złoja, rozbrója so pak w powětrje (z toho. (Serbski hospodar 1890)
Ieli na hektar 300, kilogramow hnoja z hródźe nawozymy dha cžini tutón po 3 lětach a elementy rozwjazuja so nimale tak (Serbski hospodar 1890)
Tomu tak njeje; to pak, hdźež tuta kisalina wuběrnje skutkuje, je, zo ju do hromadow lijesch, kotrež so hewak cźežko rozwjazuja, n. (Serbski hospodar 1886)
Dusyki pokazuja swoju móc w tym, zo pak jako cyroba rostlinow słuža a z tym zróst spěchuja, pak, zo elementy role rozwjazuja, potajkim horja, podobnje, kaž cžłowjek to abo druhea pije, nic hłodu dla, ale zo žołdk k jědźi pohonja. (Serbski hospodar 1886)
Woda je, kotraž skutkuje w skoćeću jako rozwjazowacy srědk wšeje picy; jeno hdyž so tasama do cyle židkoho, mojedla wusmuža, přewobroći, potom so hakle rozwjaza a žiwi. (Katolski Posoł 1913)
Tak njemóžeše so jej rozwjazowanska powjesć oficijelnje předčitać. (Katolski Posoł 1912)
Turkojo, wotstupujo ze Stareje Serbije, hromadźa so přećiwo Bołharskej, a wuswobodźerska wójna budźe so mjez Adrianoplom a Čataldźu rozwjazować. (Katolski Posoł 1912)
Grichojo rozwjazuja poćahi k štworozwjazkej, hdźež so hodźi. (Katolski Posoł 1916)
Howjazy hnój je włóžny a zymny a rozwjazuje so z waha; konjacy a wowcži 6 hnój horitej rolu, hnojaca móc pak bórzy rozczěka. (Serbski hospodar 1888)
Foenum graecum ma něschto w sebi, schtož druhe rostliny a płody nimaja: rozwjazuje cyrobu w žołdku a cžini ju za cźěło lěpje požitnu. (Serbski hospodar 1888)
Pschežwana cyroba storcži so do tsecźeho sudobja w žiwocźe a tu pschiprawja so za schtwórte, w kotrymž so rozwjazowanje stawa za krej, mjaso, mloko, tuk atd. (Serbski hospodar 1887)
Rakuske knježerstwo je sudobja, kotrež su z niklom (z kotrehož su nasche 5- a 10nowarje) wulate, zakazało, dokelž so nikl snadno rozwjazuje a cžłowjekej z jědom zawda. (Serbski hospodar 1887)
Tute, kotrež korjeń hłuboko do zemje cźěrja, rozwjazuja zemju a pschiwjedu z hłubiny wschelke płódne elementy, wosebje sele. (Serbski hospodar 1887)
Tejko je wěste, zo je zymna woda při jědźi abo hórzy po njej škódna; tuta rozwjazuje sele, kotrež žołdk k predźěłanju cyroby trjeba a ćěri ju do časa ze žołdka dale. (Serbski hospodar 1887)
Mohł dale dopowědacź, zo kalijowe sele w roli mnohe druhe elementy rozwjazuja, kotrež hakle po lětach rostlinam k wužitku pschińdu, to pak wjedže daloko. (Serbski hospodar 1889)



Přełožki

[wobdźěłać]